Aljaška

Všetko o histórii Aljašky : 

Myslím, že je dobré hneď na začiatok povedať, že Aljaška je geografické pomenovanie severozápadnej časti severoamerického kontinentu. Nepozná teda hranicu štátov a preto sa dnes Aljaška rozkladá na území USA i Kanady. Na území USA ide o 49. stať únie s názvom "Alaska", na území Kanady ide o tzv "Yukon territory" nadväzujúce severozápadne na Britskou Kolumbii. Aljašku teda rozdeľuje štátne hranice medzi Alaska / USA a Yukon Territory / Canada.

Prvý obyvatelia Aljašky prešli na severoamerickú pevninu pred 40 tisíc rokmi cez Beringovu úžinu zo Sibíri. Boli to nomádske kmene, ktoré putovali za stádami zvierat, ktorá im poskytovala obživu a suroviny pre výrobu oblečenia. Beringovu úžinu medzi Sibírou a Aljaškou bolo vtedy možné prejsť suchou nohou cez úzky pás zeme spájajúci oba kontinenty. Prvé kmene, ktoré najprv kolonizovali juhovýchodné pobrežie Aljašky až po Britskú Kolumbiu boli Tlingitové a Haidové. Ďalšie kmeň, Atabaskové, osídlili vnútrozemí Aljašky. Posledné 2 veľké skupiny ľudí, ktoré prišli zhruba pred 3 tisíc rokmi, boli Yupikové a Inuiti, ktorí postupne obydlely klimaticky drsné severné pobrežie Aljašky a dnešnej Kanady. Najmenší skupina ľudí obydlela Aleutské reťazec a sú známi ako Aleuťané. Skutočnou pohromou pre domorodé obyvateľstvo Aljašky, najprv pre Tlingity, Haida a Aleuťany, bolo "objavenie" ich domoviny prvými Európanmi, veľrybári a obchodníkov s kožušinami. Tí so sebou priniesli zbrane, alkohol a choroby. Počas krátkej doby zničili harmonický as prírodou spätý spôsob života domorodého obyvateľstva.

Vďaka studenému a divokému Pacifiku a neprístupnosti po pevnine bola Aljaška napriek tomu jedným z miest na zemi, ktoré Európania objavili najneskôr. Prvé písomné záznamy dánskeho moreplavca VITASEM Bering pochádza z roku 1728. Vitas Bering vtedy potvrdil, že Ázia a Amerika sú 2 oddelené kontinenty ao 13 rokov neskôr sa stal prvým Európanom, ktorý obtlačila svoju šľapaje do pôdy Aljašky. Bering a väčšina jeho posádky dobrodružnú výpravu z dôvodu skorbutu neprežili, ale zvyšní a vrátil sa námorníci vybásnili ruskému cárovi Aljašku ako krajinu s neskutočnými zásobami kožušinových zvierat, najmä tuleňov a morských vydier. Na Aljašku sa veľmi rýchlo vypravili hordy ruských lovcov, ktorí plienili kožušinové zvieratá Aleut, Kodiak a južného pobrežia Aljašky. Obdobie lovov kožušinových zvierat sa tak stalo prvým boomom Aljašky. Netrvalo dlho a kožušinové zvieratá v tejto oblasti bola značnou mierou vybitá. Súbežne postupovala aj radikálna decimace pôvodného obyvateľstva Aleut a južného pobrežia. Veľmi skoro vznikla rusko-americká spoločnosť pre kontrolu obchodu s kožušinami. Riaditeľ spoločnosti Alexander Baranov posunul teritórium lovu kožušinových zvierat na juhovýchodné pobrežie a založil mestskú Sitka, ktoré plnilo úlohu hlavného mesta. Zdroje kožušín sa opäť zdali byť nevyčerpateľné. Do oblasti putovali z druhej strany od Kalifornie i Briti. Pod vedením kapitána Jamesa Cooka osídlili roku 1778 záliv na južnom pobreží a označili ho ako Anchorage - kotvisko.

Okolo roku 1860 ruský cár si uvedomil, že jeho teritórium je príliš rozsiahle a ďalej ťažko udržateľné a finančne vyčerpaný napoleonským vojnami a súčasne so znižujúcim sa významom obchodu s kožušinami urobil Kongresu USA niekoľko návrhov na odkúpenie Aljašky. Jeden z nich bol vďaka senátorovi WHSewardovi podpísaný. Seward potom trvalo takmer rok ako presvedčil kongres, aby kontrakt v hodnote 7,2 milióna USD ratifikoval.

Na Aljaške bolo len o niekoľko rokov neskôr objavené v roku 1880 zlato.Najprv v Juneau a Douglas, potom v Circle v Birch Creek. Roku 1896 bolo objavené zlato na Klondiku a rozbehla sa svetovo preslávená zlatá horúčka.Aljaška zažila svoj v poradí 2. boom. Jej obyvateľstvo narástlo v priebehu 3 rokov zlatej horúčky na Klondiku dvojnásobne - na 63 tisíc (30 tisíc bolo domorodého pôvodu). Zásoby zlata sa rýchlo vyčerpali a Aljaška opäť upadla do zabudnutia - až do 2. svetovej vojny.

Na začiatku 2. svetovej vojny došlo k vylodenie japonských cisárskych vojsk na Aleutských ostrovoch. Bolo to prvýkrát v histórii USA, čo bolo ich územie okupované cudzou armádou. Američania boli šokovaní a význam Aljašky pre obranné plány USA vyrástol cez noc do závratnej výšky. Počas 8 mesiacov vybudovali nepriestupnú divočinou ceste vedúcej z amerického vnútrozemia cez kanadskú Britskú Kolumbiu, Yukon Territory do znovuobjeveného 49.státu americkej únie. Cesta dostala názov Alcan, alebo tiež Alaska highway a je stále jedinou vnútrozemskú spojnicou s "lower 48th" USA.

Po ukončení 2. svetovej vojny sa stala Alaska Highway oným spojivom s civilizáciou, ktorý sprístupnil prírodné bohatstvo Aljašky a umožnil priemyselný boom. V roku 1959 sa stala Alaska 49. štátom USA. Jej ďalší boom prerušilo obrovské zemetrasenie v roku 1964. Nález ropy na pobreží Severného ľadového oceánu a postavenie ropovodu naprieč Alajškou od severu k juhu však vrátil 49. stáť na cestu k ekonomickej prosperite. Vďaka rope došlo k obrovskému ekonomickému rastu av polovici 80. rokov mal State of Alaska najvyšší príjem na hlavu medzi všetkými štátmi USA a príjem z ropy tvoril 80% štátnych príjmov. Ekonomická základňa štátnych príjmov dostala v 2. polovici 80.rokov dve veľké rany. Jedna z nich bol prepad cien ropy na svetových trhoch a druhou bol obrovská ekologická katastrofa súvisiace so stroskotaním tankera Exxon Valdez v roku 1989. Od 90. rokov do dneška prebiehajú veľké názorové a lobistické boje medzi ľuďmi environmentalisticky a ekonomicky zmýšľajúcimi s témou ďalšieho smerovania a rozvoja Alajšky. Prvá skupina sa stavia striktne proti ďalšiemu ropnému využívanie Aljašky a najmä stavbe pevninského ropovodu a považuje ťažbu ropy za fatálne pre zachovanie panenskej prírody tejto krajiny "Posledná hranica". Turistický boom, ktorá začal niekedy pred 20 rokmi je považovaný súčasne za alternatívny zdroj príjmov spolu s rozumne využívanými prírodnými zdrojmi Aljašky.